Dlhšiu dobu pozorujem zhoršenie príjmových možností. Prakticky nepretržite je rušenie, ktoré najviac pozorujem na 80m a 10m. Takéto QRM je limitom pri rádioamatérskych spojeniach OM Activity Contest nevynímajúc.
Dočítate sa:
TIP: balun / unun / tlmivka z feritov
Pripojením nesymetrického napájača ako je koaxiálny kábel na symetrický žiarič antény ako je dipól, invertované V a podobne spôsobuje rad problémov. Koaxiálny kábel sa takto stáva súčasťou antény. To nie je jeho účel. Od koaxiálneho kábla požadujeme prenos VF energie, nie byť súčasťou antény. Asi by sme nechceli mať anténu pár decimetrov od domu či vedľa iných káblov, nie?
Práve o tom to je. Potrebujeme zabezpečiť, aby anténa bola anténou a koaxiálny káble koaxiálnym káblom. Pokiaľ nie je použitý v konštrukcii obvod (balun / unun), ktorý to zabezpečí, tak najbežnejším spôsobom je použitie tlmivky z feritov.
V praxi sa používajú najmä dve konštrukcie: prúdový balun na toroide a séria feritových toroidov nasunutých na plášť koaxiálneho kábla. Používam oba typy. Veľmi zásadný na výsledok je feritový materiál. Príklad prúdového balunu na FT-240-43 v konštrukcii W1JR
Fungovanie balunu je možné jednoducho preveriť pomocou nanoVNA. Tento kúsok má výborné vlastnosti na spodných pásmach, kde pri 5 MHz dosahuje potlačenie cca. -40 dB. Na frekvenciách nad 12 MHz ale potlačenie klesá, dosahuje -13 až 21 dB.
Séria feritových toroidov nasunutých na plášť koaxiálneho kábla nutne vyžaduje ich väčší počet. To je dané tým, že kým prúdový balun ako W1JR zvyšuje indukčnosť viacerými závitmi, tak nasunutie toroidu na plášť koaxiálneho kábla predstavuje 1 závit.
Používam ferity od Petra DK1RP https://www.dx-wire.de/ferriteringkerne/ferrite-fuer-mantelwellensperren/ Sú pomerne drahé, ale tiež záruka, že fungovať budú. Peter aj uvádza praktické merania na rôznych frekvenciách. Pre anténu inverted V na 80m používam 20 feritov, pre anténu na 40m je menší, 14 feritov. Pozor na váhu
TIP: ako poznať, že balun funguje?
Prvým signálom je rozladenie antény. Tým, že súčasťou antény bol predtým aj koaxiálny kábel, tak anténa s balunom zvykne rezonovať na inej frekvencii.
Druhý signál je, že šum a rušenie zachytené anténou sa zmenší.
Tretí signál je poznateľný pri vysielaní. Pokiaľ rádioamatér vysielaním vplýval na nejaké elektrické zariadenie, tak problém môže zmiznúť.
Ukážka efektu príjmovej antény
Vybral som záznamy z dvoch spojení v poslednom kole OM Activity Contest. Anténa je umiestnená provizórne vo výške cca. 5 metrov smerovaná na severozápad. Nevyznačuje sa však veľkým predozadným pomerom. V pretekoch nie je veľa času na skúšanie, ale snáď sa mi podarilo zachytiť rozdiel. Menší šum má príjmová anténa.
Signál Jožka OM4DU
Signál Janka OK2GER
Septemberové kolo OM Activity Contest-u
Začínam spojením s Martinom OK1VHH, pretože je zástupcom pomerne vzácneho násobiča H
Po očku sledujem ionogram. Ten ukazuje, že odrazy nastávajú v pomerne veľkej výške oproti letným kolám. Takto to ostalo prakticky celý čas, čo tiež nebýva zvykom. Začínam pomaly a postupne prechádzam opakovane pásmo. Spojenia pribúdajú rovnomerným, aj keď nevysokým tempom. Pri volaní na jednu OK stanicu ma predbieha Laco OM5LD, ktorý ide rovnakú QRP kategóriu. Dáva aj vyššie číslo. O pár minút Laca nachádzam na 3775 kHz
Laco mi dáva o dosť vyššie číslo ako mu vysielam. Takže je čas snažiť sa viac! Na SO2V dnes nie je čas, pretože skúšam prepínať príjmovú anténu. Ale pomerne ľahko nachádzam na krátke chvíle aj frekvencie na výzvu. Medzitým sa opakovane pokúšam o spojenie s OM3KEG, ktorý je podľa S-metra S9+5dB. Mariána som sa ale nedovolal.
Viem, že na pásme bol aj Jaro OM1EE a Ivan OM0AD, ale počul som ich len raz v spojení s inou stanicou. Postupne spojenia pribúdali a na konci je 54 spojení. Dva násobiče chýbajú, ale po letných kolách je to opäť povzbudivejší výsledok. Ale najzaujímavejšie bude asi vnímať ako sa chová príjmová anténa. Poznačené mám, že som ju prepínal počas spojení s OM8ABC, OM7AT, OK1AY, OM4DU, OM4AY, OK1UKY, OK2GER, OK7AW a OM0AJ. Skúste si ich vypočuť!
