Vypísanie kategórie XTREME usporiadateľmi CQWW contestu je inovátorský počin, ktorý umožňuje rádioamatérom využiť contestové technológie, ktoré sú v iných pretekoch zakázané. Ich prínos k výsledku, najmä pri využití siete SDR prijímačov cez internet či špičkových softwarov na rozoznávanie hlasu môže byť značný.
Z tohto pohľadu je OM0A stanica pomerne jednoduchá. Remote station OM0A je založená na HamRadio Deluxe serveri s využitím hardwarových a softwarových doplnkov ako je prepínanie antén, otáčanie antény a meranie. Koncepcia je zameraná na nenáročnosť a spoľahlivosť. Ako sa však presadí v konkurencii CQWW? Odpoveď dal minulý víkend.
Pretek začína o druhej hodine nadránom stredoeurópskeho času. Rozbieham výzvu na 80m. Zvláštne, že na pásme nie je extrémne rušenie a občas zavolá aj nejaký big gun. Po hodine je v logu vyše sto spojení a rozhodujem sa pozrieť top band. Dovoláva sa ľahko, nová anténa funguje dobre, až na prispôsobenie. Pri 1840kHz je PSV vyše 4:1… prispôsobenie je nastavené vyššie, lebo s výkonom 300 – 350W som nepredpokladal, že toto bude môj „segment“. Preladím pásmo a vyzbieram, čo sa tam v danom čase nachádza a prechádzam na 40m.
Je to dôležité pásmo, kde mám dobre chodivý vertikál. Objavuje sa ale problém – pri vysielaní nad 7100kHz sa objavuje RFI LAN, čo spôsobuje niekoľkonásobné zväčšenie oneskorenia odozvy remote station. Je to nepríjemné, lebo na okamih strácam aj audio a tak sa radšej vraciam na spodné pásma. Stále však pokúšam 40m – ide to, ale modulovať treba zľahka. Dovoláva sa tak ťažšie, ale inak to nejde.
Čakám na prvú US stanicu na 80m – niekoľko ich síce počuť, ale dovolať sa nedarí. Na 40m to ide ľahšie. Striedam pásma, aby som udržal rate, občas púšťam výzvu na 160m a po očku sledujem, či sa nezačnú otvárať vrchné pásma. Je to tak, prvé spojenie na 15m logujem EX2To 04.25UT a následne prechádzam na 20m, kde to už celkom slušne ide. Občas odskočím na 40m pre násobič. Onedlho registrujem aj signály na 10m. Prvým v logu na tomto pásme je A73A o 05.20UT a vzápätí PY2YU dlhou cestou na prvé zavolanie! Spotov pribúda, ale signály sú ešte slabé, tak zbieram na nižších pásmach.
O hodinku som späť na 10m, čo je dobre, lebo zapisujem ZM4T a za ním 5H3EE. Oboje na prvé zavolanie. To už adrenalín signalizuje, že to bude niečo výnimočné. Len pokoj – rýchlo spraviť na ostatných pásmach 3-bodové spojenia: na 15m JA a UA9, na 40m K/W. A potom to začína – nádherná šnúra JA staníc na 10m spestrená KH7X, JT5DX, D2QV, 8Q7DV, XV1X! Japonci sú známi nielen disciplínou v pile-upe, ale aj dobrými ušami, ale že sa bude dovolávať tak ľahko – úžasné!
Dávam pozor aj na ďalšie pásma a tak občas skočím na 15m a 20m. Po jedenástich hodinách je v logu päťsto spojení. JA staníc už na 10m niet, ale vo veľmi skorom čase sa objavujú prvé W/VE superstanice na 20m. W3LPL, NN3W, VE3EJ, CF3A, VE2IM, W4RM,…
Aj napriek nižšiemu rate radšej zbieram násobiče a hodnotnejšie spojenia. Viem, že aj keby boli poobede výborné podmienky na vrchných pásmach skrz Atlantik, odtiaľto je to ťažký smer cez hory. O 14.57UT sa konečne dovolávam na K3LR na 10m. Pásmo sa nafukuje do nezvyklej šírky, niektoré stanice sú okolo 28,8MHz.
Podvečer sa vraciam na 40m a keďže je ešte skoro, nachádzam frekvenciu na výzvu v bezproblémovom segmente. Väčšina spojení je síce len jednobodových, ale ide to pekne. Začína sa prejavovať únava, som na pásmach takmer osemnásť hodín a tak si dávam prestávku na jedlo a kratučký spánok. O 00.24UT som späť a po krátkom zistení ako vyzerajú pásma spúšťam výzvu na 80m a občas odskakujem na 160m a 40m. Štyridsiatka sa troška polepšila, technika funguje, čo zlepšuje náladu. Zopakujú sa v nedeľu podmienky na 10m? Vyzerá to nádejne, o 05.04UT tam robím VI6NC, ale solídnejšie chodí 20m a darí sa zbierať ruské stanice zo zón 17 a 18 – nezdajú sa byť tak atraktívne, ale bodový prínos je nezanedbateľný.
Krásne chodia aj K/W stanice na 80m a 40m. V prvú noc sa dovolávalo ťažko, ale teraz nie. Pozorujem nárast spotov na 10m a tak sa tam idem pozrieť – Japonci sú tu! O 06.39 zapisujem tisíce spojenie, JM1NKT na 10m. Je tam aj 3D2A reálne 59, ale volajúcich sú kvantá. Radšej ho oželiem a zbieram jednoduchšie spojenia.
Kvôli pracovným povinnostiam niekoľkokrát dopoludnia odbieham, no snažím sa vrátiť čo najskôr. O 11.17UT body preskakujú miliónovú hranicu. Pekne pribúdajú K/W spojenia na 15m a 20m, no desiatka tu nechodí. Fyzická únava je už značná. Veľmi sa oklamať nedá, darmo mením spôsob sedenia a presúvam PTT spínač. Radšej teda nechávam pustený dávač na 20m. Väčšinou volá len Európa.
Oddych však prišiel vhod a dodal trocha síl na dolovanie PY staníc 10m a opäť častejšie striedanie pásiem čo sa stále javí ako dobrý spôsob zbierania spojení. Ďalší oddych s dávačom si dávam od 17.36UT na 40m. Pásmo je pomerne pusté a je preto zvláštne, koľko staníc sa tlačí do CW segmentu. Už pred contestom som si dal záväzok, že tam vysielať nebudem ani za cenu, že prídem o spojenia.
Večer pokukujem po 80m, najmä v čase, ktorý som v sobotu využil na oddych. Darí sa vyvolať aj menší pile-up, najmä po spotoch RA3M a R2AT. Ktovie, či som troška nezanedbal 160m, lebo v 19.15UT tam nachádzam spot na A73A, ktorého robím na prvé zavolanie. Ťahám ďalšie šnúry výziev, vždy sa podarí zhruba po tridsať spojení či na 80m alebo 40m. Vyčerpanosť je veľká a tak si robím prestávky po desať minút, ale pomáhajú len nakrátko. O 22.09UT sa pre mňa CQWW končí spojením s ES5G na 80m. V logu je 1498 spojení a 1.322.450 bodov.
Okrem vlastnej technológie som párkrát aktivoval aj niektorý z online SDR prijímačov http://www.websdr.org/ . Kontroloval som nimi, či môj signál prechádza do cieľovej oblasti vo vyhovujúcej sile. Ak áno, pokračoval som vo výzve aj keď v danom momente stanice nevolali.
Nepredpokladám, že by tento skromný výsledok bol v meradle CQWW hodnotný, ale je to prvý krok na ceste XTREME.
Ďakujem všetkým operátorom, ktorý počas contestu zavolali či odpovedali na výzvu OM0A a budem sa tešiť dopočutia pri ďalších pretekoch!
